Život Prešova
online
online
SNP: Nad poslednými chvíľami života generála Viesta stále visí otáznik
28.08.2010 Celý región
Bratislava 28. augusta (TASR) - Jednou z popredných postáv Slovenského národného povstania (SNP), ktorého 66. výročie si Slovensko pripomenie 29. augusta, bol armádny generál Rudolf Viest.Táto významná osobnosť protifašistického odboja aj československých vojenských dejín pochádza z Revúcej, kde sa armádny generál Viest narodil 24. septembra 1890. V tomto meste, v ktorom chodil do evanjelickej ľudovej i meštianskej školy, sa žilo čulým národným životom aj preto, lebo v roku 1862 tu bolo založené prvé slovenské gymnázium. Viestovci patrili medzi rodiny, ktoré sa podieľali na rozvíjaní národnej kultúry a slovenského národného povedomia aj v časoch silnej maďarizácie. Po smrti otca Gustáva v roku 1905 sa presťahovali do Budapešti. Rudolf Viest absolvoval v maďarskej metropole v roku 1909 Vyššiu priemyselnú školu.
V rokoch 1920-21 študoval na Vysokej škole válečnej v Prahe. Neskôr ukončil kurz leteckého pozorovateľa. V roku 1931 absolvoval kurz pre vyšších veliteľov na Vysokej škole válečnej v Prahe.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil 1. augusta 1914 na výkon vojenskej služby v piatom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front. V novembri 1914 sa dostal v Krakove do zajatia. V auguste 1915 sa prihlásil na front. Osobitnú kapitolu v jeho živote zohralo formovanie československých vojenských jednotiek v Rusku, kam ho neskôr na vlastnú žiadosť preložili. Podieľal sa na organizácii československého vojska v Rusku. V roku 1920 sa vrátil späť do vlasti.
Vznikajúca 1. ČSR znamenala zlom v jeho živote. Už 1. januára 1921 ho prijali do československej armády ako vojaka z povolania. V armáde pracoval ako dôstojník, neskôr zastával významné funkcie v generálnom štábe.
Po rozbití Československej republiky v roku 1939 sa pripravoval na odchod do zahraničia. Koncom augusta 1939 odcestoval služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil a cez Juhosláviu odišiel do Francúzska.
Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku. Po jeho okupácii sa československé jednotky postupne presunuli do Veľkej Británie. Krátko po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prišla Veľká Británia s ponukou na vytvorenie štátov širokej protifašistickej koalície. Za takejto situácie sa Viest podieľal na organizovaní jednotiek vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy. V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho na návrh ministra národnej obrany vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg. Avšak v spojitosti s touto informáciou autor materiálu pre www.historieavojenstvi.cz uviedol, že sa ukázala byť nepravdivá. Nepodarilo sa nájsť telá generálov, nenašiel sa ani rozsudok, na základe ktorého by ich Nemci popravili.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti a vo Varšave. Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na území Slovenska. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam za armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 odovzdal armádnemu generálovi R. Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
Na rodnom dome R. Viesta v Revúcej odhalili 28. augusta 2007 pamätnú bustu.
Zdroje a viac na: www.muzeumsnp.sk, www.revuca.sk, www.historievojenstvi.cz, www.2.libri.cz (KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století)
Slovenský biografický slovník, VI. zväzok T-Ž, Matica Slovenská, Martin 1994, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok T-Ž, Veda, Bratislava 1982.
V rokoch 1920-21 študoval na Vysokej škole válečnej v Prahe. Neskôr ukončil kurz leteckého pozorovateľa. V roku 1931 absolvoval kurz pre vyšších veliteľov na Vysokej škole válečnej v Prahe.
Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie nastúpil 1. augusta 1914 na výkon vojenskej služby v piatom pešom pluku rakúsko-uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front. V novembri 1914 sa dostal v Krakove do zajatia. V auguste 1915 sa prihlásil na front. Osobitnú kapitolu v jeho živote zohralo formovanie československých vojenských jednotiek v Rusku, kam ho neskôr na vlastnú žiadosť preložili. Podieľal sa na organizácii československého vojska v Rusku. V roku 1920 sa vrátil späť do vlasti.
Vznikajúca 1. ČSR znamenala zlom v jeho živote. Už 1. januára 1921 ho prijali do československej armády ako vojaka z povolania. V armáde pracoval ako dôstojník, neskôr zastával významné funkcie v generálnom štábe.
Po rozbití Československej republiky v roku 1939 sa pripravoval na odchod do zahraničia. Koncom augusta 1939 odcestoval služobne do Maďarska, z cesty sa už nevrátil a cez Juhosláviu odišiel do Francúzska.
Podieľal sa na formovaní československých jednotiek vo Francúzsku. Po jeho okupácii sa československé jednotky postupne presunuli do Veľkej Británie. Krátko po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom prišla Veľká Británia s ponukou na vytvorenie štátov širokej protifašistickej koalície. Za takejto situácie sa Viest podieľal na organizovaní jednotiek vo Veľkej Británii.
V druhej polovici augusta 1944 odletel s československou vládnou delegáciou z Londýna do Moskvy. V tom čase sa na Slovensku začalo SNP. Po utvorení 1. československej armády na Slovensku ho na návrh ministra národnej obrany vymenovali 6. septembra 1944 za jej veliteľa. Na povstaleckom území sa usiloval o zastavenie postupu nacistických jednotiek. Proti presile a najmä materiálnej prevahe protivníka nemohla povstalecká armáda vzdorovať. Preto generál Viest vydal 28. októbra 1944 posledný rozkaz o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými silami v októbri 1944 sa povstalecké velenie stiahlo na Donovaly. Viest spolu s generálom Jánom Golianom prišli 2. novembra 1944 do obce Pohronský Bukovec. Na druhý deň ich zajali nemecké jednotky a odviedli najskôr do Banskej Bystrice, potom do Bratislavy na výsluch. Neskôr ich previezli do Berlína na Hlavný ríšsky úrad pre bezpečnosť a krátko na to ich odsúdili na trest smrti. Popravili ich pravdepodobne v roku 1945, bližší časový údaj a miesto zdroje neuvádzajú, alebo len rok (1945) a ako miesto Flossenburg. Avšak v spojitosti s touto informáciou autor materiálu pre www.historieavojenstvi.cz uviedol, že sa ukázala byť nepravdivá. Nepodarilo sa nájsť telá generálov, nenašiel sa ani rozsudok, na základe ktorého by ich Nemci popravili.
Rudolf Viest absolvoval dráhu vysokého dôstojníka Československej armády, ako jediný Slovák dosiahol za prvej republiky hodnosť generála. V 20. rokoch 20. storočia pôsobil ako vojenský atašé v Bukurešti a vo Varšave. Po skončení vojenskej misie pracoval vo vysokých veliteľských funkciách na území Slovenska. Postupne dosiahol hodnosť brigádneho (1933) a divízneho (1938) generála. V roku 1945 ho vymenovali in memoriam za armádneho generála.
Prezident SR Michal Kováč 31. augusta 1995 odovzdal armádnemu generálovi R. Viestovi pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
Na rodnom dome R. Viesta v Revúcej odhalili 28. augusta 2007 pamätnú bustu.
Zdroje a viac na: www.muzeumsnp.sk, www.revuca.sk, www.historievojenstvi.cz, www.2.libri.cz (KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století)
Slovenský biografický slovník, VI. zväzok T-Ž, Matica Slovenská, Martin 1994, Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok T-Ž, Veda, Bratislava 1982.
0
www.ZIVOTPO.sk
